Archive for november, 2010

Telefónne číslo

18 novembra, 2010

„Telefónne číslo je reťazec dekadických číslic, ktoré jednoznačne identifikujú koncový bod verejnej telefónnej siete.“, tvrdí Wikipedia v tomto odkaze. Vieme však skutočne ako sú telefónne čísla na Slovensku rozdelené?

Začnime s miestnymi volaniami. To sú volania v rámci primárnej oblasti (PO), kvázi okresy, len ich je menej. Na Slovensku ich máme 25. Vyššia úroveň hierarchie je sekundárna oblasť (SO) a tie sú 4. Každá PO má pridelený svoj kód, pričom celková dĺžka telefónneho čísla v našej krajine musí byť jednotná a to 9 číslic. Každá PO má dvojciferný rozlišovací kód okrem Bratislavy, ktorá ho má jednociferný. Preto ak voláte v rámci Bratislavskej PO, tak vytáčate 8-miestne číslo. V iných oblastiach vytáčate len 7-miestne číslo.

Ak chcete uskutočniť národne volanie (tzv. medzimestské, tiež long distance), tak musíte pred číslo koncovej stanice zadať aj kód PO. Bratislava má kód 2 a napríklad Košice majú kód 55. No a to je spomínaných 9 číslic. A samozrejme, aby ústredňa vedela, že ide o národne volanie, tak treba zadať pred PO kód ešte aj číslicu 0, informáciu, že ide o národné číslo. Kódy PO začínajú číslicami 2, 3, 4 alebo 5. Dajme si príklad. Chcem zavolať z Blavy do Košíc na číslo 1234567, tak vyťukám 0 55 1234567. Viac o predvoľbách nájdete tu.

Medzinárodne volania sa uskutočňujú tak, že pred číslo koncovej stanice sa dá kód primárnej oblasti a ešte pred tým národný kód a ešte predtým nejaká sekvencia, ktorá oznámi ústredni, že ide o medzinárodne volanie. Na Slovensku je to kód 00. Náš národný kód je 421. Ak chceme volať vedľa do českej republiky, tak použijeme ich národný kód 420. Ďalej použijeme kód PO a číslo koncovej stanice. Medzi národný kód a PO nedávame 0, teda informáciu, že ide o národné volanie. Celková dĺžka telefónneho čísla je však premenlivá, keďže už samotný národný rozlišovací kód je jedno- až trojciferný.

Častá otázka je, prečo sa používa pri telefónnych číslach znak +. Nuž, slovenská ústredňa reaguje na sekvenciu 00 ako pokus o medzinárodne volanie. Nie všade vo svete je to rovnako. Znak + teda nahrádza túto sekvenciu a podľa toho, v ktorej krajine práve ste, sa znak + „rozvinie“ a premení na konkrétny kód. Napr. USA používajú sekvenciu 011, Bielorusko používa 8, pauza, 10 a Brazília má hneď niekoľko exit kódov v závislosti od operátora. Takže do mobilu si zadávajte telefónne čísla v tvare + <tel. číslo>. Ak by som mal telefón v BA s číslom 12345678, tak moje číslo by bolo +421 2 12345678.

No a keď už spomínam mobily, ako je to s nimi? Easy. Číslo operátora má pevnú dĺžku 4 číslice, resp. 3 číslice a pred nimi 0 ako príznak národného volania a nasleduje 6-miestne telefónne číslo. Na Slovensku sú to čísla v rozsahu 0901 xxxxxx až 0909 xxxxxx, 091x xxxxxx, 094x xxxxxx a 095x xxxxxx.

Telefónne čísla s predvoľbou 0800 xxxxxx sú volania zadarmo, čiže na účet volaného (freephone). Avšak pozor na čísla 0806 xxxxxx až 0809 xxxxxx, 0900 xxxxxx, 097x xxxxxx až 098x xxxxxx. Tieto čísla sú so zvýšenou tarifou (premium rate services) a často krát sa zamieňajú s mobilnými číslami, alebo s volaniami na účet volaného.

Skrátené telefónne čísla, verejné služby a rôzne iné prkotinky sú troj- až päťmiestne telefónne čísla začínajúce číslicou 1. Najznámejšie sú 112, 150, 155, 158, 159, čísla taxíkov a tak podobne.

Samozrejme, že nájdeme aj mnohé iné služby so svojimi číselnými rozsahmi, no nad nimi sa už nebudem rozplývať.

Tieto informácie som si ukradol z prezentácie Dial Plan in Slovakia z kurzu IP Telephony. Samozrejme, že ide len o skrátenú verziu. Na tomto kurze sa naučíme nielen slovenský číslovací plán, ale si ho aj nakonfigurujeme na Cisco routroch. Okrem iného si predstavíme národný číslovací plán v USA a vo Veľkej Británii. Kto má záujem, môže sa prihlásiť 🙂

Filip Burda

IPv6: Plytvanie adresami?

11 novembra, 2010

IPv6 je síce aktuálna téma, no ale asi si ešte chvíľu počkáme, kým nám naši poskytovatelia internetových prípojok začnú prideľovať IPv6 adresy. Každopádne, tušíte vôbec, aký rozsah adries vám bude pridelený? Tak si to spočítajme!

IPv6 adresa má 128 bitov. Je to 4x viac bitov ako IPv4 adresa. IPv4 nám poskytuje 232 = 4 294 967 296 adries, čo je vyše 4 miliardy. Samozrejme, nie všetky sú použiteľné. Koľko verejných IPv4 adries vám váš poskytovateľ služieb poskytuje? Väčšina poskytovateľov žiadnu až jednu. Ja mám to šťastie, že môžem mať až tri, ale ani to mi nestačí na všetky zariadenia v domácnosti. IPv6 naproti tomu poskytuje 2128 = 340282366920938463463374607431768211456 = 3.4028× 1038 adries celkovo. Momentálne sa prideľuje „len“ 12,5 % z tohto rozsahu.

IPv6 adresa sa delí na dve časti, 64 bitov adresy siete (network part) a 64 bitov identifikácia hosťa (host ID). Inak povedané, jedna podsieť má prefix /64, čiže na jednej podsieti môže existovať až 264 = 1.84467441 × 1019 hosťov. Podľa RFC3177 má každý domáci zákazník a spoločnosť (okrem mrte veľkých) dostať rozsah adries s prefixom /48. Inak povedané, 48 bitov adresy je pevne daných, ďalších 16 bitov si nasubnetujeme sami a na každú z týchto 65 536 podsietí môžeme mať teoreticky 264 hosťov. Každá domácnosť teda vyplytvá 280 IPv6 adries za predpokladu, že máte len jedného poskytovateľa služieb. Asi vás napadlo: „Nač mi sakra je toľko podsietí?“ Realisti hovoria, že by stačil prefix /56 a teda 256 subnetov, ale futuristi sa hlboko zamysleli…

A povedali, že nemôžeme teraz predpovedať budúce nároky na adresy a podsiete a možno to využijeme, len ešte nevieme ako. Asi to zapadá do ich vízie, keď chladnička bude smerovačom sama o sebe a jednotlivé priehradky chladničky budú samostatné subnety a potraviny v nich vďaka RFID čipom budú mať IPv6 adresu z rozsahu podľa toho, v ktorej priehradke sa nachádzajú. Rozhovor budúcnosti môže vyzerať aj nejako takto: „Drahý, jogurt nepingá mrkvu, môžeš sa pozrieť na nastavenia chladničky?“

Mimochodom, ak máte point-to-point spojenie, tiež tam musíte dať minimálne prefix /64. Čiže na linku, kde mi treba len a len a len a len 2 adresy, použijem rozsah 264 adries. Asi sa teraz pýtate: „OK, tak a kedy nám dôjdu IPv6 adresy pri takomto plytvaní?“ Nuž, asi ani nikdy. Ak by nás bolo 100 miliárd na planéte a každý by sme mali 5 rôznych poskytovateľov prípojok, teda 5x /48 prefix a ešte by sme chceli pripojiť miliardy firiem, stále nevyčerpáme ani len tých 12,5%, čo sa momentálne prideľuje.

Plytváme adresami? Z dnešného pohľadu určite áno, ale IPv6 je stavané skôr na agregáciu a jednoduchšie smerovanie a smerovacie tabuľky a to inak ako „plytvaním“ nejde. Lepšia otázka znie, prečo musí byť IPv6 adresa až 128-bitová.

Snáď sa vám moc nezatočila hlava z týchto veľkých čísiel 🙂 Nabudúce si dáme niečo zábavnejšie. Sledujte nás aj naďalej.

Filip Burda


%d blogerom sa páči toto: